Založ si blog

Moje programové vyhlásenie – priorita digitalizácia.

Vláda p. Hegera prijala programové vyhlásenie, a o dôveru by mala požiadať v piatok 30.4.2021. Ja si dovolím predstaviť moje programové vyhlásenie, ktorého prioritou je komplexnejšia digitalizácia. Ilustračne začnem sčítaním obyvateľstva a budem pokračovať ďalšími bodmi.


Obsah:

Sčítanie obyvateľstva:

V minulosti sa aj vyplňovali rôzne doplnkovú údaje, napríklad typu vybavenia domácností, vlastníctvo motorového vozidla a podobne, ktoré slúžili na lepšie riadenie spoločnosti. V dnešnej dobe by mohli byť rozšírené aj o vlastníctvo počítača, dostupnosť pripojenia na internet a podobne. Kto by mal záujem, mohol by kedykoľvek dobrovoľne vyplniť príslušný online formulár vo svojom účte (bola by možnosť ho kedykoľvek aktualizovať, resetovať a pod.). A takto aktívnym občanom by mohli byť poskytované rôzne zľavy na rôznych službách štátu, obce sa pod.

Moja vízia, predstava v porovnaní s terajším sčítaním obyvateľstva každých 5 rokov má hlavne tú výhodu, že informácie sú stále aktualizované. 5 rokov je v dnešnej dobe veľmi dlhá doba.

Účet na štátnom portály:

Čo sa týka vytvorenia a spravovania účtov občanov, mohlo by to byť pod správou Sociálnej poisťovne, ktorá už teraz má záznamy takmer o každom občanovi.

Občanom, ktorí by mali záujem aktívne využívať svoj účet na štátnom portály, by boli poskytnutú prihlasovacie údaje. Spočiatku by si mohli vyplniť nejaké svoje profilové informácie, fotku, nastaviť spôsoby ich zobrazovania a pod. – tak ako to poznáme zo známych sociálnych sietí. Taktiež, nakoľko by portál spravovala sociálna poisťovňa, by si mohli pozrieť, skontrolovať svoje platby, evidované doby zamestnania a pod.

Profily by mohli byť ilustračne na adresách:
slovensko.sk/sk/profil/0123456789-lubomir-toth
slovensko.sk/sk/profil/0123456789

Číslo v URL by mohol byť verejný ekvivalent rodného čísla, resp. zamýšľanej jeho náhrady BIFO (bezvýznamový identifikátor fyzických osôb). Jednalo by sa o akési VIFO – verejný identifikátor fyzických osôb, a užívateľ by ho mohol v prípade záujmu uvádzať aj na vizitkách a pod., aby ho v prípade záujmu mohli ľahko nájsť, kontaktovať sa s ním na štátnom portály a pod. Jeho využitie by bolo aj v iných prípadoch, viď nižšie. Sociálna poisťovňa by mohla aj jednoducho každému občanovi generovať spomínané BIFO (bezvýznamový identifikátor fyzických osôb ako náhradu rodného čísla), a poskytnúť ho iným inštitúciám, aby ho tie mohli v svojich systémoch postupne nahradiť. Viem si predstaviť, že nové občianske preukazy by mohli obsahovať aj QR kód na rýchle načítanie údajov z neho (alebo presmerovanie na štátny portál a získať údaje z neho).

Postupne by na štátnom portáli boli pridávané ďalšie funkcie známe z iných známych sociálnych sietí (pridávanie priateľov, správa a podobne).



Ilustračný profil z môjho demonštračného portálu slovensko2.sk

Jednotný elektronický certifikát „COVID-19-PASS“:

Štátny portál by mohol obsahovať aj jednotný elektronický certifikát „COVID-19-PASS“

  • záznamy by vkladali testovacie a očkovacie zariadenia a obvodní lekári;
  • v profile by si každý občan mohol sám zvoliť, či k údajom bude mať niekto prístup, a či sa aj budú zobrazovať v jeho verejnom profile;
  • a pandemická komisia by podľa nejakých jej kritérií stanovila, ktorá služba v akom regióne potrebuje ako starý a aký typ negatívneho test, ako staré očkovanie alebo dobu prekonania COVID-19. A prevádzkovatelia rôznych služieb (obchody, reštaurácie, fitnes centrá a pod.) by mohli povoliť vstup tým osobám, ktoré by sa preukázali štátom garantovanou informáciou na tomto štátnom portáli.

Jednotný elektronický certifikát „COVID-19-PASS“ by mohol byť ilustračne na adresách:
slovensko.sk/sk/covid-19-pass/0123456789-lubomir-toth
slovensko.sk/sk/covid-19-pass/0123456789

Elektronický „COVID-19-PASS“ by mohol by mať vzhľad ako vyššie uvedený obrázok, len miesto priateľov by obsahoval QR kód na rýchle načítanie, a príslušné záznamy o absolvovaných testoch, očkovaní alebo prekonaní.

Ilustračný príklad, na akú službu by bol potrebný aký test:


Služba: Test: Platnosť dní: Prekonanie
mesiacov:
Očkovanie
mesiacov:
Cesta lietadlom PCR 3 3 12
Cesta do zahraničia PCR 3 3 12
Svadby Ag 5 6 12
Kino Ag 6 6 12
Gastrozariadenie Ag 7 6 12
Športovanie PCR 5 6 12
Športové podujatie Ag 7 6 12
Odev & Obuv Ag 10 6 12
Elektro Ag 14 6 12
Záhradkárske potreby Ag 20 6 12

Štátny platobný systém ako slovenský PayPal:

Štátny portál by bol zárukou dôveryhodnosti, a prevody by v ňom boli realizované ihneď. Princíp fungovania by bol jednoduchý:

  • občan (firma) by si poslal peniaze do svojho depozitu (príslušný účet štátu);
  • z jeho depozitu by sa poslané peniaze odpočítali (pripočítali na účet príjemcu);
  • alebo naopak prijaté pripočítali (odpočítali z účet odosielateľa);
  • stále by ale boli na príslušnom účte štátu;
  • a v prípade potreby by si ich mohol kedykoľvek nechať poslať už na svoj bankový účet (odpočítali by sa z účtu štátu).

Platby na mohli byť uskutočňované napríklad od za parkovanie, rôzne platby štátnym inštitúciám až po prevody medzi užívateľmi navzájom. Systémy by mohol nahradiť aj stravné lístky i rôzne mnohé vernostné karty a pod. (zriadený účet by mohli mať aj podnikateľské subjekty).

Tento systém by mohol byť využitý aj na platby za diaľničné mýto:

  • občan (firma) by si v príslušnom profile uviedol ŠPZ-ku auta (v prípade záujmu aj fotku);
  • z jeho depozitu by sa odpočítavalo mýtne (pri prechode mýtnou bránou; systém je možné rôzne nastaviť, napr. pri výjazde z diaľnice by mu bola z účtu odrátaná príslušná čiastka, kto by jazdil málo, príležitostne, ten by platil menej, kto viac, tak spravodlivo viac – záleží od nastavenia);

Alebo je možné využitie aj na zálohovanie obalov:

  • platbu za obal by zákazník uhradil obchodu (ten by ju odviedol na príslušný účet štátu);
  • po vrátení obalu by sa mu príslušná suma pripísala na jeho depozit (stále by bola na príslušnom účte štátu);

Napríklad okamžité posielanie peňazí medzi užívateľmi navzájom by mohlo pomôcť aj rozvoju drobného podnikania (zvlášť v tejto dobe), zvýšilo by to aj dôveryhodnosť (napríklad pri predaji cez internet, na bazároch, poskytovaní rôznych služieb z domu – bolo by jednoducho umožnené posielať aj prijímať peniaze každému – napr. aj peniaze by nabehli predajcovi až po potvrdení prijatia tovaru kupujúcim; rôzne hodnotenia dôveryhodnosti, recenzie a pod.).

Občiansky preukaz s QR kódom by mohol slúžiť ako náhrada rôznych kariet.

Platobný systém by mohol ilustračne na adrese:
slovensko.sk/sk/platby

Kontrola originality slovenských výrobkov:

V dnešnej dobe sa falšuje takmer všetko. Viď prednášku z konferencii TED „How blockchain technology can help build a transparent future | Diana Biggs“ – https://youtu.be/v6TtI9qEiTU pričom technológia Blockchain by sa na implementáciu ani nemusela používať, stačila by aj súčasná technika.

Mám jednoduchý ale efektívny projekt na kontrolu originality čohokoľvek, od rôznych lístkov, vstupeniek až po ošatenie, obuv, lieky, potraviny, alkohol, cigarety a podobne. V skratke:

  • každý výrobok by bol označený jedinečným náhodným kódom;
  • napríklad: Abl-B7w-M2y;
  • čím dlhší je ale kód, tým ťažšie je ho falšovať, resp. uhádnuť;
  • napríklad a98f-6bcd-4621-d373-cade-4e83-2627-b4f6;
  • a  zákazník by si mohol na príslušnom webe výrobcu/prevádzkovateľa porovnať, či je kód z jeho výrobku/predmetu identický s kódom na webe výrobcu/prevádzkovateľa;
  • ak by si napríklad zákazník pozrel originalitu výrobkov na webe, vedľa príslušného kódu by sa nachádzal aj zverejnený záznam o každom porovnaní (dátum, IP adresa atď.) – vhodná informácia pre prípad, ak by niekto falšoval produkt s jedným kódom (bolo by mnoho záznamov);
  • tiež by bolo možné vytvoriť sociálnu sieť zákazníkov (komunikácia medzi nimi, poskytovanie cielených informácií so zameraním na konkrétny región až ulicu), informovanie ich o nových produktoch, akciách a podobne.

Trochu konkrétnejšie:

  • tlačili by sa nálepky s kódmi, prípade by sa kód priamo tlačili na výrobok pod. (ani by nemuseli byť ochranné prvky – tými by bola jeho jedinečnosť a ťažko uhádnuteľnosť);
  • tieto kódy by boli hašované (+ salt) a takto uložené vo databáze výrobcu (nebolo by z nej možné zistiť kód, ale konkrétny porovnávaný kód z výrobku by bol tiež hašovaný a porovnávaný, či sa v databáze nachádza – či sa jedná o originál. Jedná sa o bežne používaný systém u hesiel a pod. v internetových službách);
  • a v prípade tlačenia by sa vytlačené kódy (každý iný) len nalepili na výrobok;
  • a zákazník by si na webe výrobcu mohol overil, či sa kód z výrobku nachádza v jeho databáze (mohol by zistiť aj ďalšie doplnkové informácie, ako dátum výroby, spotreby, platnosť a iné).
  • ak by sa ním zadaný kód nachádzal v databáze, znamenalo by to, že výrobok je originálny, nejedná sa o falzifikát.

Elektronická schránka pre každého – odstránenie problémov so žltými lístkami z pošty:

Každý občan sa už stretol (viac či menej často) so žltým lístkom od poštárky v schránke počas svojej neprítomnosti doma, či už z dôvodu odchodu do práce, pobytu mimo trvalého bydliska, hospitalizácie alebo len jednoducho nebol v čase doručenia zásielky poštárkou doma, prípadne sa môže aj zapatrošiť, pričom už len odoslaním zásielky môžu začať plynúť aj rôzne lehoty (odvolania, fikcie doručenie a pod.).
Po nájdení žltého lístka v poštovej schránke, spravidla poobede po príchode z práce, je potrebné vybrať sa na poštu osobne. V lepšom prípade na neďalekú pešo, v opačnom autom alebo MHD (problémy s dopravnými kolónami, parkovaním alebo čakaním na spoj, prípadne preplneným prostriedkom MHD). A bez ohľadu na pôsob dopravy je zas potrebné na pošte čakať v rade, a potom opäť absolvovať cestu domov (riziko „zablúdenia“ do nákupného centra).
Pri tomto tradičnom spôsobe posielania korešpondencie je v dnešnej dobe paradoxom, že odosielateľ už dopis pravdepodobne napísal na počítači, tzn. je digitalizovaný, len je uložený na nesprávnom mieste, ku ktorému nemá príjemca prístup. A odosielateľ ho po napísaní vytlačí, zanesie autom na poštu, tá zas autom prepraví na iné miesto, a cyklu sa opakuje ale v opačnom poradí, len nakoniec ho príjemca uloží do šanonu alebo v lepšom prípade skončí v zbere papiera.

Vyššie popísaný spôsob komunikácie už teraz čiastočne nahradzuje štátny portál slovensko.sk, avšak ten stále slúži len na zaručenú komunikáciu so štátnymi úradmi.

Ja vidím veľký nevyužitý potenciál v posielaní štátom zaručenej elektronickej pošty aj medzi občanmi i podnikateľmi navzájom (medzi fyzickými i právnickými osobami). Vhodné využitie je aj pri Home Office.

Podnikatelia:
Podnikatelia by si napr. mohli posielať rôzne záväzné zmluvy a iné právne dokumenty, možno aj faktúry (odosielateľ i príjemca by boli garantovaní a boli by aj informovaní o dobe ich prevzatia, digitálny podpis je aj garantom neporušutiľnosti, nepozmenenosti) a vlastne by mohli podnikatelia elektronicky riešiť celú svoju agendu, kde je potrebné mať overenú totožnosť, garantované doručenie a byť aj informovaný o prevzatí elektronickej pošty.

Občania:
Čo sa týka občanov, okrem komunikácie s úradmi i podnikateľmi (objednávky, reklamácie, záväzné ponuky, životopisy pri uchádzaní sa o prácu a pod.) by mohli občania zaručene komunikovať i medzi sebou navzájom (napr. vo veciach, kde je potrebná garancia totožnosti odosielateľa i príjemcu a iné).

Za zmienku stojí ešte možnosť využitia zaručenej komunikácie v obchodovaní, či už medzi podnikateľmi i občanmi (napr. internetové obchody) alebo medzi občanmi medzi sebou navzájom (internetové bazáre, Facebook a pod.). Tu je štátom garantovaná totožnosť, čo zvýši dôveryhodnosť celého obchodovania, a viem si predstaviť aj prepojenie na banky prostredníctvom rôznych tlačítok bánk, platobných systémov a pod. (možnosť v profile „slovensko.sk“ uviesť číslo svojho bankového účtu, na ktoré budú posielané peniaze). Využitie takejto bezplatnej garancie štátom a zvýšenie dôveryhodnosti v obchodovaní cez internet by možno umožnilo privyrobiť si aj tým občanom, ktorý v súčasnosti internetu moc nedôverujú a majú aj negatívne skúsenosti, a možno by sa to mohlo odraziť aj vo zvýšení HDP.

Kvôli možnému zvýšeniu HDP a naštartovaniu nových ekonomických možností, ktoré si všetky v súčasnosti možno ani nevieme predstaviť, by mali byť služby vylepšeného portálu slovensko.sk pre všetkých bezplatne.

Slovensko nemá ropu ani plyn, tak sa musíme pokúsiť využiť všetko, čo máme k dispozícii – v tomto prípade digitalizáciu.

Elektronická komunikácia, na rozdiel od papierovej, je aj šetrnejšia k životnému prostrediu (chráni naše lesy, je menšia spotreba pohonných hmôt: napr. preprava listových zásielok, cesta na poštu, na osobné stretnutie kvôli podpisu alebo notárovi kvôli jeho overeniu, menej exhalátov a dopravy na cestách, problémov s parkovaním a pod.) alebo šetrí aj financie.

Elektronická komunikácia nie len v súvislosti s koronavírusom COVID-19 tiež odstráni zbytočné fyzické chodenia na poštu.

Čo sa týka vo všetkých spomínaných prípadov na portály „slovensko.sk“ štátom garantovanej totožnosti odosielateľa i príjemcu, tak okrem toho je tu garantovaná neporušiteľnosť správ proti ich pozmeneniu, možnosť používania našimi občanmi i v zahraničí, okamžité doručenie správy bez ohľadu na to, kde sa príjemca nachádza, informovanie odosielateľa aj presnom čase jej otvorenia/prečítania a pod. Pri klasickej papierovej komunikácii (doporučený list) pošta negarantuje odosielateľa (nekontroluje jeho totožnosť) a tiež z princípu jej fungovania nieje garantovaný obsah. Obdobne to platí aj pri e-mailoch.

Zneužitie na SPAM a podobne by bolo obmedzené a len dočasné kvôli filtrom a tiež pre odosielateľa nemožnosť získania nového účtu (pri e-maily, Facebooku a pod. je možnosť si vytvoriť mnoho účtov – u štátom garantovaného „slovensko.sk“ len jeden).

Ako zaujímavosť uvádzam negatívny príklad, kedy sa polícia vyše roka snažila neúspešne doručiť nemenovanému politikovi listovú zásielku, tak tu by to bola otázka pár sekúnd.

Moju predstavu vylepšenia portálu slovensko.sk by som prirovnal k elektromobilizácii (elektrické autá), pričom jej výhodou je nielen ekológia (úspora nafty/plynu, menej CO2, úspora papiera a pod.), ale aj zníženie dopravného zaťaženie ciest, problémov s parkovaním, až po úsporu voľného času.
A jej komfortom je to, že k štátom zaručenej elektronickej pošte pre každého (či už z úradu, firmy alebo od iného občana) bude prístup kdekoľvek (doma, v práci alebo na ceste do nej, na dovolenke a pod.) a na akomkoľvek zariadení (PC, notebook, mobil, tablet, TV s internetovým prehliadačom a pod.) .

Socialistom bude umelá inteligencia, nie politici:

Na predstavenie ďalšej fázy použijem motto: „Socialistom bude umelá inteligencia, nie politici.“ Jednalo by sa o analyzovanie dát umelou inteligenciou, pričom už dnes by sa dali použiť rôzne algoritmy. Predchádzalo by jej integrovanie rôznych ďalších služieb, Citujem z môjho projektu digitalizácie:

„Mnoho či už domácich alebo zahraničných politikov sa hrá na socialistov, pritom študovali na prestížnych alebo drahých vysokých školách, nosia drahé obleky, hodinky, vozia sa v drahých autách, a v živote nepracovali vo fabrike – nemajú skutočnú skúsenosť s reálnym životom. V budúcnu bude socialistom umelá inteligencia, nie politici, pričom už i dnes by našli uplatnenie rôzne algoritmy. Problém je, že všetky dáta sú decentralizované na rôznych úradoch, a za veľký úspech prechádzajúci digitálni lídri považovali už i len komplikovaný export nejakej informácie z jedného úradu do druhého. Ak by boli všetky dáta na jednom mieste – spoločné štátne dátové centrum – dáta sú to najcennejšie, aplikáciu na pracovanie s nimi dokáže spraviť hocikto (niečo ako najcennejšie sú cesty, výrobcov áut je mnoho), už dnes by mohli algoritmy (neskôr umelá inteligencia) vyhodnotiť, ktorý konkrétny občan potrebuje akú sociálnu pomoc, podľa toho, a v akej lokalite žije, aké má vzdelanie, sociálny status a pod. – každému jednému občanovi by bolo poskytnuté konkrétne optimálne riešenie – sociálny balíček podľa jeho potreby (a samozrejme možností štátu). Odpadlo by často iracionálne predháňanie sa, ktorý politik je väčší socialista v prijímaní plošných riešení (pomoc dostane aj ten, kto by je nepotreboval, a ten, kto ju potrebuje, ju dostane nedostatočnú a navyše musí vybavovať plnú potvrdení).“

Vlastné dátové centrum:

Základom je vybudovať si vlastné dátové centrum, cloud pre štátne inštitúcie.

  • Na začiatok by sa na ňom prevádzkoval štátny portál.
  • Po zabehnutí sa do neho premigrujú, presunú súčasné aplikácie.
  • Tie potom budú jednotlivým úradom poskytované centrálne.
  • Prechodom na štátny cloud, zdielané služby, aplikácie by sa, podľa konzervatívneho odhadu napríklad v Českej republike mohlo ročne ušetriť niekoľko miliárd korún (u nás obdobne).

Mať dáta na jednom mieste a poskytovanie spoločných služieb pre štátne inštitúcie, úrady, obce a pod. má aj iné výhody:

  • nebude potrebné mnohé aplikácie kupovať, programovať duplicitne, zvlášť, ak by ich štát realizoval vo vlastnej réžii;
  • nebude treba realizovať rôzne komplikované prepojenia databáz;
  • bezpečnosť;
  • efektívnejšie a rýchlejšie analyzovanie rôznych dát.

Názorné videá ekologických dátových centier:

Cielené informovanie obyvateľov:

Prostredníctvom štátneho portálu by bolo možné občanom zasielať rôzne správy, oznamy až so zacielením na konkrétnu ulicu alebo dom. Jednalo by sa o náhradu všeobecného obecného rozhlasu. Bolo by takto možné šíriť aj obecné internetové noviny. Jednalo by sa o užitočnú funkciu zvlášť v tejto dobe.

Vydávanie štátnych elektronických novín a verejnoprávna spravodajská televízna stanica po vzore BBC alebo ČT24:

Možnosť aj cielene so zameraním na regióny informovať obyvateľov o rôznych aktualitách v politickom a spoločenskom dianí, vysvetľovať dezinformácie a pod.

Súkromné noviny môžu zmeniť majiteľa (oligarchovia), preferencie a pod., čo pri absencii verejnoprávných (štátnych) môže mať dopad na objektivitu vysielania a všetko s tým spojené – aj niektoré štátne podniky máme z istých obdobných strategických dôvodov – pričom prípadné stranícke ovládnutie verejnoprávnych (štátnych) novín možno po voľbách korigovať, na rozdiel od zmeny vlastníkov súkromných.

Už dlhšiu dobu sa z uvedeného dôvodu zaoberám myšlienkou, že RTVS by mala prevádzkovať aj verejnoprávnu spravodajskú televíznu stanicu po vzore BBC alebo ČT24. RTVS nedávno spustila vysielanie novej televíznej stanice :3 (Trojka), a viem si predstaviť aj ďalšiu spomínanú spravodajskú :4 (Štvorka), resp. :24 (Dvadsaťštvorka).

Služba à la „MojeID“ – jedno meno a heslo:

Štátny portál je dôveryhodná služba umožňujúca prihlasovanie občianskym preukazom, a každý občan môže mať len jeden účet (čo eliminuje podvody, spamy a pod.). A tento dôveryhodný štátny portál by mohol byť bránou na prihlasovanie sa aj k iným službám. Overil by prihlásenie a presmeroval na web už užívateľom požadovaného webu. Užívateľ by sa už nemusel registrovať do ďalších služieb, vyplňovať rôzne údaje, verifikovať e-maily, telefónne čísla a pod. Bolo by len jedno meno a heslo.

Napríklad v Čechách takúto službu prevádzkuje nezávislé združenie CZ.NIC. Na Slovensku by mohlo byť jej prevádzkovateľom a garantom dôveryhodnosti štát.
A na začiatok by služba poskytovala prihlasovanie občanov do štátnych inštitúcií (všade len jedno meno a heslo – odstránenie zbytočného množstva registrácií, ktoré často odrádzajú od registrovania), a neskôr, v prípade záujmu aj ostatným (rôzne iné organizácie, e-shopy a pod.).

Blockchain – využitie aj v štátnej správe:

Pôvod, pravosť alebo vlastníctvo mnohých veci dokladujú prevažne rôzne papierové zmluvy, potvrdenia, certifikáty, ktoré sa môžu stratiť, zničiť, ktoré možno pozmeniť alebo nejak inak ich zneužiť. Obdobne to platí aj v prípade, ak sú dáta v elektronickej forme a nejestvuje ich transparentná kontrola a tiež kontrola záloh. Tieto riziká by mohla odstrániť technológia Blockchain, ktorá je distribuovaná decentralizovaná databáza.

Zjednodušene to znamená, že haše (matematické súčty) dát sú bezpečne uložené na viacerých nezávislých miestach, čo je dostatočne veľká prekážka na ich pozmenenie. Z hašu sa nedá zistiť pôvodný obsah, avšak kontrolovaný obsah možno tiež hašovať a výsledky porovnať. Ak budú oba výsledky hašu zhodné, obsah nebol nijak pozmenený.

Technológia Blockchain má široké možnosti využitia, napr. od rôznych automatizovaných finančných procesov, rôznych registrácií, inteligentných zmlúv, logistiky až po využitia v štátnej správe.

Centrálny register zmlúv:

Každá významnejšia zmluva (alebo iní dokument) by mala byť zaregistrovaná v centrálnom registri a zverejnená. Nemusel by sa zobrazovať konkrétny obsah, ale stačil by haš na neskoršie porovnanie obsahu.
Haš je matematický súčet dát, Z hašu sa nedá zistiť pôvodný obsah, avšak kontrolovaný obsah možno tiež hašovať a výsledky porovnať. Ak budú oba výsledky hašu zhodné, obsah nebol nijak pozmenený.

Digitalizácia učebníc:

V prvom prípade ma už dávnejšie napadla myšlienka, že by všetky učebnice mohli byť digitalizované, v čom ma utvrdila aj prednáška z konferencie „barcamp Vsetín 2012“ – Ladislav Prskavec „Budou učebnice v budoucnosti jen elektronické?“ – https://vimeo.com/36430257

Na uvedenej prednáške sú prezentované rôzne elektronické formáty s rôznymi prednosťami, ako možnosti aktualizácie informácií, odkazy na ďalšie zdroje a podobne. Viem si predstaviť, že takáto forma nových učebníc by sa mohla vydávať už v nie vzdialenej budúcnosti. Neriešilo by to však môj uvedený príklad z minulosti, a ani problematiku ohľadom koronapandémie v súčasnosti.

To by rýchlo vyriešilo jednoduché a finančne nie náročné riešenie – naskenovanie všetkých aktuálne používaných učebníc do štandardného formátu PDF (prípadne aj HTML), a ich umiestnenie na dôveryhodnom webe ministerstva, odkiaľ by si ich mohol ktokoľvek stiahnuť podľa potreby. Stačilo by požadovanú učebnicu si cez internet stiahnuť len raz, a už by bola užívateľovi prístupná v jeho zariadení kedykoľvek aj bez pripojenia na internet.

Neskôr, v ďalšej fáze, by sa mohlo pristúpiť aj k skenovaniu starších.
Takéto rýchle riešenie by bolo praktické aj z dôvodu koronapandémie.

Ako o niečo málo neskôr si následne viem predstaviť riešenie skenovanie po kapitolách a pod., a ku každej by bola umožnená aj zaručená (tzn. slušná, vecná) diskusia. Diskusné príspevky každej kapiltoli a pod. by bolo možné si nechať zobraziť podľa hodnotenia ostatnými užívateľmi (relevantnosti), dátumu, hodnotenia inými (kvalitné by boli prvé) a podobne (a prípadné nevhodné nahlásiť správcovi – napr. na slovensko.sk môže mať každý len jeden účet, čo by postupne vyfiltrovalo neslušných užívateľov) .

V dnešnej dobe má každý smaratfón alebo tablet, ale aj napriek tomu, aspoň spočiatku, by zostali učebnice aj v papierovej forme.

Sociálne slabším žiakom tablety alebo notebooky zadarmo:

Sociálne slabším žiakom už i teraz (dištančné štúdium) by mohli byť zadarmo poskytované tablety alebo notebooky. Nemuseli by mať špičkové parametre na hranie hier, postačovali by na kancelárske práce a videokonferencie. A kvôli transparentnosti by bol zoznam verejný.
Tento adresný sociálny balíček by mohol byť financovaný z Fondu obnovy EÚ.

Hlasovanie cez internet:

Paralyzovanie činnosti Národnej rady SR i rôznych regionálnych parlamentov a pod. v súvislosti s COVID-19 (v budúcnu to môže byť niečo iné) ukazuje potrebu mať vybudovaný širší systém hlasovania cez internet. Zaručený štátny dôveryhodný portál je vhodným nástrojom.

A mám predstavu, víziu zhrnutú do hesla „Prečo by ste si mali voliť svojich zástupcov, keď môžete cez internet hlasovať sami.“
Inak podobnú má aj technologický vizionár Elon Musk – viď video (53:49)

Podľa mňa mnohé konflikty v dnešnej doby pramenia z toho, že:

  • v súčasnosti je zastúpenie občanov obmedzené, niekdy možno len formálne;
  • je nereálne očakávať, že jednotlivec (straník) bude schopný slobodne reprezentovať široké spektrum preferencií voličov – 1 poslanec zastupuje až 30.000 voličov;
  • volení zástupcovia majú aj tak len obmedzenú zodpovednosť za svoje činy;
  • politickú zodpovednosť je možné vyvodiť až v ďalších voľbách;
  • niekoľko mesiacov, rokov je dostatok času na zabudnutie incidentov a na manipuláciu voličov;
  • občianske poznanie nie je dostatočne využité – viac hláv je aj viac rozumu;
  • s občanmi sa zaobchádza ako so spotrebiteľmi a ponúkajú sa im populistické riešenia, aby si vybrali svojich „obľúbených“ zástupcov;
  • voľby a ich kampaň sú v krátkom časovom období, počas ktorého sa môžu vyskytnúť rôzne neštandardné udalosti, ktoré ale ovplyvnia zloženie zástupcov a smerovanie krajiny na niekoľko rokov;
  • niektorí už zvolení zástupcovia môžu mať prirodzenú snahu obmedziť konkurenciu z rôznych dôvodov a pod rôznymi zámienkami;
  • ak o niečom rozhoduje väčšie množstvo občanov (nie len niekoľko ich zástupcov), obmedzí to aj vplyv lobistických skupín, oligarchov a pod.


Môj komplexný projekt digitalizácie má viac bodov, uvedenými chcem ale ilustrovať, že čo sa týka aj Plánu obnovy z EÚ, digitalizácia by mala byť prioritou, nakoľko ide naprieč všetkými rezortmi.



Na záver spomeniem film „Ready Player One“, ktorého dej sa odohráva v 2045 roku, kedy sa svet ocitne na pokraji chaosu a kolapsu, a mnoho ľudí sa vzdáva problémy riešiť, a snažia sa len nejak prežiť, pričom hľadajú útočisko vo virtuálnom svete, ktorý je jednou z mála vecí, ktorá im ešte prináša radosť a potešenie. Veľká korporácia však chce úplne ovládnuť aj tento virtuálny svet, a prostredníctvom neho si podmaniť celú spoločnosť. Ak je niekto pre korporáciu nepohodlný, postaví sa jej do cesty alebo má nejaký potenciál ju v budúcnosti ohroziť, snaží sa ho za akúkoľvek cenu z hry vynulovať. Nejedná sa ale len o hru, ale ide aj o skutočné životy. Hrá sa totiž o budúcnosť spoločnosti.
Ak by som sa ja v parlamente uchádzal o dôveru poslancov, na záver môjho prejavu by som ich vyzval: “ Chcete lepšiu budúcnosť? Ak áno, dajte môjmu programovému vyhláseniu svoj HLAS.

Možný rozhovor

19.09.2021

Odkedy vnímate zvláštne udalosti? Zvláštne udalosti vnímam od začiatku 2016 roka, kedy ma cez internet kontaktoval neznámy Tomáš Vateha, Strečkova 20, 091 01 Stropkov ohľadom kúpi počítačovej knihy Mistrovství v AJAXu (2) za 12 Eur. Dopredu si vypýtal číslo môjho bankového účtu a potom mi poslal aj screenshot z jeho monitora o úspešnom odoslaní mi [...]

My way

09.08.2021

Susan Cain vo svojej prednáške na konferencii TED povedala, že každý by mal občas zájsť do pustatiny, hľadať zjavenia a oboznámiť s nimi iných. Ja oboznamujem s mojimi zjaveniami, postrehmi, aj keď ich samozrejme považujem za náhodu. „The power of introverts | Susan Cain“ – https://youtu.be/c0KYU2j0TM4 Čo sa týka náboženstva, som na tom obdobne ako premiér [...]

Výhody virtuálneho sveta

24.05.2021

Spomenul som si na film „Ready Player One“, ktorého dej sa odohráva v 2045 roku, kedy sa svet ocitne na pokraji chaosu a kolapsu, a mnoho ľudí sa vzdáva problémy riešiť, a snažia sa len nejak prežiť, pričom hľadajú útočisko vo virtuálnom svete, ktorý je jednou z mála vecí, ktorá im ešte prináša radosť a potešenie.Viď aj môj príspevok „Osobná [...]

Biele srdce

Biele srdce pre najstatočnejšie sestry

27.09.2021 06:00

Komora počas 14. ročníka slávnostného večera Biele srdce ocenila spolu 29 sestier a pôrodných asistentiek.

Nemecko, voľby

Sociálni demokrati v Nemecku tesne porazili kresťanských

27.09.2021 05:52

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, získali 25,7 percenta hlasov.

škola, deti, rúška

Rodičia nechcú rúška. Škodia svojim deťom

27.09.2021 05:00

Sú školy bezpečným miestom? Medzi deťmi najviac infikovaných a najvyššia premorenosť. Napriek tomu sa mnohí rodičia sťažujú na nosenie rúšok v školách.

lgbt

Švajčiari v referende odklepli manželstvá osôb rovnakého pohlavia

26.09.2021 20:14

Manželstvá partnerov rovnakého pohlavia dosiahnu rovnakú úroveň ako manželstvá heterosexuálnych párov, napríklad si budú môcť adoptovať deti

Ľubomír Tóth

Predstavivosť je dôležitejšia ako poznanie. Poznanie je obmedzené, predstavivosť obklopuje svet. (A. Einstein)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 32
Celková čítanosť: 20740x
Priemerná čítanosť článkov: 648x

Autor blogu

Kategórie